Litografia, 32 x 23 cm, svetlá pasparta, signovaná a datovaná na doske p.d. "L.Benedyktowicz 1882"
Ludomir Ludwik Dominik Benedyktowicz (narodený 5. augusta 1844 v Świniarach, zomrel pred 2. decembrom 1926 vo Ľvove) - poľský lesník, maliar, účastník januárového povstania. Bol šachovým nadšencom a významným šachovým aktivistom. Rytier vojnového rádu Virtuti Militari, podporučík poľskej armády.
V čase vypuknutia januárového povstania bol v druhom ročníku univerzity. Aktívne sa ho zúčastnil, bojoval v partizánskej jednotke pod velením Władysława Cichorského "Zameczek" (neskôr v jednotke Wilkoszewského "Wirion"). Počas potýčky s kozákmi bol zranený. Okrem toho mu jeden z útočníkov odsekol pravú ruku šabľou. Prvú pomoc povstalcovi poskytla Nepomucena Sarnowiczová, majiteľka Kaczkowa, dediny, v ktorej došlo k potýčke. Zraneného muža previezli na faru v Ostrowe Mazowieckom. Tu mu v ťažkých podmienkach vykonali operáciu a amputovali mu ľavú ruku. Aby nebol vystavený prenasledovaniu, bolo oznámené, že zahynul v potýčke s kozákmi, a bol mu postavený hrob, ktorý existuje dodnes.
Jeho postihnutie mu zabránilo pokračovať vo vzdelávaní ako lesník. Rozhodol sa venovať maľovaniu. Ludomir urobil prvé kroky na varšavskej škole kreslenia pod vedením profesora Wojciecha Gersona. Svoje diela maľoval štetcom pripevneným na kovovom krúžku. Ten mal umiestnený na predlaktí pravej ruky a za ním bol vložený štetec, pero alebo uhlík, ktoré rád používal.
Vzdelanie získal na škole v Mníchove. Na základe svojich prác bol prijatý za študenta na tamojšiu Akadémiu výtvarných umení (koncom októbra 1868 sa zapísal na akadémiu - Antikenklasse: imatrikulácia 9. mája 1869). Po ukončení štúdia sa vrátil do Poľska. Napriek preventívnym opatreniam sa kozáci dostali na jeho stopu, zatkli ho a uväznili vo varšavskej citadele. Keď sa dostal na slobodu, ocitol sa na kompozičnej škole Jána Matejku v Krakove. Potom si otvoril vlastný maliarsky ateliér. V Krakove žil štyridsať rokov. V apríli 1913 v súvislosti so silnejúcou kritikou malieb mladopoľských umelcov vrátane "mníchovcov", ku ktorým patril, poslal umeleckému svetu otvorený list pod názvom V mene pravdy. Ešte pred prvou svetovou vojnou sa s rodinou presťahoval do Ľvova. Tam zomrel pred 2. decembrom 1926 vo veku 82 rokov. Jeho telesné pozostatky boli prevezené do Krakova a pochované na Rakowickom cintoríne.
Medzi najznámejšie diela Ludomíra Benedyktowicza patria olejomaľby "Nad povstaleckým hrobom" a "Príjazdová cesta", ktoré sa nachádzajú v zbierke Ľvova. Obidve maľby sa zaoberajú januárovým povstaním. Vytvoril aj kresby, napríklad "Ráno na vidieku" a "Večer na vidieku". Maliarske diela sa nachádzajú po celom Poľsku. V Národnom múzeu vo Varšave sa nachádza Benedyktowiczov autoportrét. Jeho sedem kresieb vrátane šiestich krajiniek a portrétu jeho dcéry vlastní Národné múzeum v Krakove. Národné múzeum v Poznani má vo svojej zbierke ďalšie jeho dielo - portrét mladej ženy.
