Ludomir BENEDYKTOWICZ (1844 -1926), Dub, 1882

drevorez, papier, 31 x 22 cm (vnútri pasparty), 42 x 33 cm (pasparty); signované a datované na matrici p. d.: L. Benedyktowicz / 1882

Ludomir Ludwik Dominik Benedyktowicz - poľský lesník, maliar, účastník januárového povstania. Bol šachovým nadšencom a významným šachovým aktivistom. Rytier rádu Virtuti Militari, podporučík poľskej armády. v čase vypuknutia januárového povstania bol v druhom ročníku univerzity. Aktívne sa ho zúčastnil, bojoval v partizánskej jednotke pod velením Władysława Cichorského "Zameczek" (neskôr v jednotke Wilkoszewského "Wirion"). Počas potýčky s kozákmi bol zranený. Okrem toho mu jeden z útočníkov odsekol pravú ruku šabľou. Prvú pomoc povstalcovi poskytla Nepomucena Sarnowiczová, majiteľka Kaczkowa, dediny, v ktorej došlo k potýčke. Zraneného muža previezli na faru v Ostrowe Mazowieckom. Tu mu v ťažkých podmienkach vykonali operáciu a amputovali mu ľavú ruku. Aby nebol vystavený prenasledovaniu, bolo oznámené, že zahynul v potýčke s kozákmi, a bol mu postavený hrob, ktorý existuje dodnes. Jeho postihnutie mu zabránilo pokračovať vo vzdelávaní ako lesník. Rozhodol sa venovať maľovaniu. Ludomir urobil prvé kroky na varšavskej škole kreslenia pod vedením profesora Wojciecha Gersona. Svoje diela maľoval štetcom pripevneným na kovovom krúžku. Krúžok mal umiestnený na predlaktí pravej ruky a zaň si zasúval štetec, pero alebo uhlík, ktoré rád používal. študoval na škole v Mníchove. Na základe svojich prác bol prijatý za študenta na tamojšiu Akadémiu výtvarných umení (koncom októbra 1868 vstúpil na akadémiu - Antikenklasse: imatrikulácia 9. mája 1869). Po ukončení štúdia sa vrátil do Poľska. Napriek preventívnym opatreniam sa kozáci dostali na jeho stopu, zatkli ho a uväznili vo varšavskej citadele. Keď sa dostal na slobodu, ocitol sa na kompozičnej škole Jána Matejku v Krakove. Potom si otvoril vlastný maliarsky ateliér. V Krakove žil štyridsať rokov. V apríli 1913 v súvislosti so silnejúcou kritikou malieb mladopoľských umelcov vrátane "mníchovcov", ku ktorým patril, poslal umeleckému svetu otvorený list pod názvom V mene pravdy. Ešte pred prvou svetovou vojnou sa s rodinou presťahoval do Ľvova. Tam zomrel pred 2. decembrom 1926 vo veku 82 rokov. Jeho telesné pozostatky boli prevezené do Krakova a pochované na Rakovickom cintoríne.