Michal Plonski, COSZYKER, 1805

35,0 x 26,5 cm - lept, papier 30 x 23 cm (odtlačok dosky), 35 x 26,5 cm (list)

Signované na tanieri vľavo pod centrálnym výjavom: M Plonski f 1805

Na zadnej strane (ceruzkou) l.g.: N 1146; p.g. pozdĺž pravého okraja: P.d. na okraji listu: LOT 23310105/23; p.d: Plonski.

Košikár, považovaný za najlepšie Plonského grafické dielo, nám poskytuje prehľad o takmer celej tvorbe a záujmoch umelca (...) Postava obchodníka, svetlej farby a presne načrtnutá, sa objavuje na sivom pozadí hromady košov, v ktorých krátka línia umožňuje vidieť takmer akýsi prútený výplet. Tmavá škvrna klobúka tvorí ústredný valérový akcent kompozície a zároveň odlišuje tvár modelu od pozadia. (...) Okraje rytiny vypĺňa až 12 drobných kompozícií: nájdeme tu tak žánrové výjavy, krajinársku skicu - u autora zriedkavú -, ako aj predovšetkým nádherne nakreslené a dôkladne charakterizované hlavy. Nájdeme tu aj (...) psy, ktoré sú takým častým námetom Płońského grafík.

K. Czarnocka

(Michał Płoński) si svojím dielom najoprávnenejšie vyslúžil pomenovanie poľský Rembrandt. Odvaha, znalosť kresby, pravda a život, sila a oheň (...) sú hlavnými znakmi jeho diel, ktoré sú všade vyhľadávané a oceňované. Na prvý pohľad aj najväčší znalci pripisujú neskoršie diela Płońského Rembrandtovi a až po dlhšom pohľade dokážu rozpoznať, že ich vytvorila iná ruka, rovnako odborná (...).

J. G. Pawlikowski, Message o rytownikach Polakach i cudzoziemcach u nas osiadłych, "Czasopismo naukowy Księgozbioru Publicznego, im. Ossolińskich", (Lwów) R. 2, 1829, z. 3, s. 115.



Płoński je neomylný kresliar. Jeho diela sa vyznačujú mimoriadnou čistotou a presnosťou; ani jeden neistý, rozmazaný alebo stratený tvar. V tom spočíva zdroj elegancie jeho kresby. (...) Časom ho však jeho prirodzený sklon odvrátil od pomerne vulgárnych námetov, ku ktorým istým spôsobom inklinovala norblinovská škola, a priklonil sa k tým, ktoré mali eleganciu samy osebe: rasantné tváre, ligotavé postavy, dobre ušité šaty. Vo vtedajšom umení je len málo takých krásnych hláv, aké vyryl na okraj svojho Košikára z roku 1905.

Wł. Tatarkiewicz

Ako vynikajúce dielo poľskej grafiky začiatku 19. storočia. Košikár bol už mnohokrát opísaný a reprodukovaný. Medzi najvýznamnejšie štúdie patria napr:

- E. Rastawiecki, Słownik rytownik polskich tudzież obcych w Polsce osiadłych lub temporowo pracujących w niej, Poznań 1886, s. 241-246; [o Koszykarz na s. 246, kat. č. 33];

- W. Tatarkiewicz, Michał Płoński, Umelecké monografie pod redakciou M. Tretera, zv. X, Varšava 1929, s. 15, il. obálka a posledné dve dosky;

- K. Czarnocka, Półtora wieku grafiki polskiej, Warszawa 1962, s. 61, il. na s. 60;

- I. Jakimowicz, Pięć wieków grafiki polskiej, MNW, Warszawa 1997, s. 58, 350, il. na s. 56, kat. č. 457.

Michał Płoński - kresliar, grafik a maliar miniatúr; najvýznamnejší - popri A. Orłowského - najvýznamnejší - popri A. Orłowskom - žiak Jana Piotra Norblina vo Varšave, od svojho učiteľa prevzal metódu priameho pozorovania prírody a záujem o žánrové námety, často humorné.

V rokoch 1795 až 1799 cestoval v sprievode majstra spolu s ďalšími žiakmi do Nieborowa. V rokoch 1796/1797 pobudol v Taliansku a po návrate naďalej udržiaval kontakty s Norblinom. V roku 1800 odišiel do zahraničia - najprv do Dánska, potom do Holandska. Niekoľko rokov žil v Amsterdame, kde zdokonaľoval svoju techniku leptu a vykonával štúdie Rembrandtových grafík. Tam vypracoval a v roku 1802 vydal svoje hlavné grafické dielo - portfólio Recueil de 19 planches etudes des figures dessinees d'apres nature a Amsterdam en 1802 et gravees spirituellement a l'eau forte par M. Plonski a Paris (neskôr tri ďalšie obohatené parížske vydania).

Po niekoľkých rokoch sa umelec presťahoval do Paríža, kde pracoval v Kresliarni a vytvoril množstvo leptov, ktoré boli kópiami obrazov Rembrandta a iných majstrov starého maliarstva. Maľoval aj miniatúrne portréty. V roku 1810 sa vrátil do Varšavy, istý čas vyučoval kreslenie v Nieborowe a maľoval miniatúry.
V ďalšej práci mu zabránila duševná choroba; umelec zomrel vo varšavskej nemocnici bratov svätého Jána z Boha. Z jeho diel sú známe najmä kresby a rytiny; najväčšia zbierka týchto diel, získaná z Nieborówa, sa nachádza v Národnom múzeu vo Varšave, pričom niekoľko diel sa nachádza aj v zbierke Kabinetu rytín Knižnice Varšavskej univerzity, v Národnom múzeu v Krakove, v Knižnici Ossolińského a v zbierkach iných múzeí alebo knižníc.