Litografia na velínovom papieri, kompozícia 42 x 33 cm, zarámovaná v ráme s rozmermi 78 x 58 cm
Limitovaná edícia, očíslovaná ceruzkou 44/100 vľavo dole
Signované z dosky „Magritte“ vpravo dole
Suchá pečiatka S.P.A.D.E.M. Paris
suchá pečiatka vydavateľa Editioni Aro Arte
Vydavateľ: Editioni Aro Arte
Exemplár je opatrený suchou pečiatkou SPADEM Paris a suchou pečiatkou vydavateľa Editioni Aro Arte. Dielo pochádza z licencovanej edície vydanej po smrti umelca. SPADEM (Société de la Propriété Artistique des Dessins et Modèles) bola francúzska organizácia spravujúca autorské práva tvorcov a ich dedičov, čo potvrdzuje legálny pôvod tohto vydania.
Litografia mimoriadne zaujímavého diela René Magritta s názvom „Dobrá viera“ (La bonne foi) z roku 1965. Toto dielo dokonale zapadá do sveta belgického majstra surrealizmu a zároveň predstavuje geniálne prepojenie medzi jeho najikonickejšími motívmi.
Magritte postavil svoju kariéru na provokácii. Každý si spomína na jeho obraz Zrada obrazov z roku 1929, na ktorom bola dokonale namaľovaná fajka a nápis: „Ceci n'est pas une pipe“ („Toto nie je fajka“). Umelec nám vtedy s ironickým úsmevom pripomínal, že obraz predmetu nie je samotným predmetom – nedá sa do nej nasypať tabak ani ju zapáliť.
Na sklonku života sa Magritte v diele „V dobrej viere“ rozhodol ísť ešte o krok ďalej. Namiesto toho, aby napísal, že „to nie je fajka“, ju jednoducho zavesil vo vzduchu vo výške nosa hlavnej postavy. Fajka nielenže zakrýva tvár, ale priam levituje, čím sa stáva surrealistickou maskou.
Toto dielo je priamym, mladším bratom najslávnejšieho Magrittovho diela – Syn človeka (Le fils de l'homme, 1964). V diele Syn človeka zakrývalo tvár úradníka v melónke zelené jablko, v diele V dobrej viere (namalovanom o rok neskôr) je mechanizmus presne ten istý, ale jablko ustupuje spomínanej fajke.
Magritte tento postup zbožňoval. Vysvetľoval, že všetko, čo vidíme, vždy skrýva niečo iné, a my podvedome zúfalo túžime vidieť to, čo pred nami bolo skryté. Muž v buřince – stelesnenie priemerného, všedného občana (a alter ego samotného maliara, ktorý sa vždy obliekal ako úradník) – sa tým stáva záhadou všetkých čias. Je prítomný a zároveň úplne neuchopiteľný. Magritte sa stal géniom popkultúry, vďaka ktorému sa tieto obrazy vryli do kolektívnej pamäti. Toto dielo sa stalo ikonou popkultúry – použili ho vo filme Aféra Thomasa Crowna, kde sa objavil znásobený Magrittov obraz – postavy pohybujúce sa v rytme piesne „Sinnerman“ od Niny Simone, alebo v mnohých paródiách v seriáli Simpsonovci. Magritteovi sa podarilo vytvoriť obraz, ktorý je zároveň banálny a hlboko znepokojujúci.
Dielo „La Bonne foinie“ je kúsok čistého surrealizmu, ale aj symbol jednej z najštýlovejších a najbrilantnejších zápletiek v dejinách kinematografie. Niečo, čoho sa žiadny fanúšik umenia a dobrého filmu nemôže nechať bez povšimnutia!
