SEISSER Joseph, Dissertatio inaugur. medica de Plica Polonica,

Dissertatio inaugur. medica de Plica Polonica,

Quam authoritate et consensu illustrissimoru, perillustrium, magnificorum, spectabilium, clarissimorum virorum, Reverendissimi, Perillustris, ac Magnifici Domini Universitatis Rectoris, Reverendissimi, Illustrissimi, ac Amplissimi Domini Universitatis Cancellarii Illustrissimi, Magnifici, ac Clarissimi Inclytae Facultatis Medicae Domini Praesidis, Perillustris, ac Magnifici Inclytae Ejusdem Facultatis Domini Vice-Praesidis, Perillustris, ac Spectabilis Inclytae Ejusdem Facultatis Domini Decani, DD. Sacrae Caesareo Regiae Apostolicae Majestatis Consiliariorum, & Archiatrorum, nec non Clarissimorum D. D. Professorum Venerabilis Domini Senioris, atque totius Amplissimi D. D. Medicorum Collegii. Pro Supremis in medicina honoribus, et privilegiis doctoralibus legitime obtinendis, publicae disquisitioni submittit. Viennae 1770. typ. Joann. Thoae nob. de. Trattern. (17,5 x 11 cm), s. 28, vineta v drevoryte, plátenná väzba súčasná.
(Estr. T. 27). Dobrý stav, mierne zašpinenie dolného rohu strán. Lekárske pojednanie o "poľskom koltunovi". Plica polonica - "poľský koltun", nazývaný aj gwoźdźcem, goźdźcem alebo plika, zväzok vlasov na hlave zlepený mazom a exsudátom, spôsobený nedostatočnou hygienou alebo nepoužívaním kefy či hrebeňa; vznik koltunu podporovalo aj nosenie klobúka, ktoré bolo medzi roľníkmi bežné. Staré lekárske povery zakazovali strihanie koltu zo strachu pred negatívnymi účinkami na zdravie; nosenie koltu malo chrániť pred chorobami a diablom. Niekedy sa perina pestovala zámerne tak, že sa vlasy intenzívne trali, a tým sa rozstrapkali, čím sa zacuchali - v tomto prípade to nesúvisí s hygienickou nedbanlivosťou. Starú perinu tohto druhu možno prirovnať k dredom; takéto zámerne vypestované periny sa nosili v Pinsku a Mazovsku ešte začiatkom 19. storočia. 9505/26