Jan Walach, huculský huslista

olej, plátno nalepené na kartóne, rozmery 49 x 33 cm

Jan Wałach (1884 - 1979), dnes už trochu zabudnutý umelec, maliar, sochár a drevorezbár, sa na začiatku 20. storočia vydal cestou, o ktorej mnohí umelci začínajúci svoju kariéru dnes môžu len snívať. Jednoduchý horal zo Sliezskych Beskýd, ktorým zostal verný po celý život, získal dôkladné vzdelanie a odbornú prípravu. Prostredníctvom Školy umeleckých remesiel v Zakopanom, ktorá bola najbližšie k jeho bydlisku, sa dostal do Krakova a na tamojšiu Akadémiu výtvarných umení, kde študoval v ateliéroch takých majstrov, ako boli Julian Fałat, Józef Mehoffer, Ferdynand Ruszczyc a Jan Stanisławski. V rokoch 1908 až 1910 upevňoval svoje umelecké skúsenosti na Ecole des Beaux-Arts v Paríži. Po návrate sa natrvalo spojil s Beskidom a Istebnou, kde pôsobil až do konca svojich dní a zanechal po sebe bohaté maliarske a grafické dedičstvo, ako aj početné maliarske realizácie v kostoloch Żyweckého regiónu. Hoci dlhé roky zostával na okraji hlavných umeleckých prúdov, jeho výstavy v medzivojnovom období mali dobrý ohlas a upevnili jeho pozíciu maliara prevažne horských krajiniek a vnímavého pozorovateľa miestneho života a zvykov a ľudských typov - horalov, ktorí boli jeho najčastejšími modelmi. Hoci sa mu niekedy vyčítal akademický a nie veľmi moderný spôsob tvorby, nemožno mu uprieť maliarsku zdatnosť a významné miesto medzi umelcami, pre ktorých boli hory a vysočina stálou inšpiráciou. Medzi milovníkmi hôr je stále obľúbený a oceňovaný pre svoje maliarske výpovede, ktoré ich verne dokumentujú. Dielo je podpísané verso vpravo dole "Jan Wałach".