Stefan Bakałowicz, QUO VADIS - LIGIA A VINCIJUS, 1897

35,9 x 27,3 cm - olej, tabuľa, signované vpravo: S. BAKAŁOWICZ. ROMA (SKICA) | MDCCCXCVII



Štefan Bakalovič získal v roku 1882 štipendium Petrohradskej akadémie výtvarných umení na cestu do Ríma, kde sa natrvalo usadil. Nadviazanie blízkeho priateľstva s Henrykom Siemiradzkým tam výrazne ovplyvnilo jeho tvorbu. Prelomový objav Pompejí a vydanie Sienkiewiczovho diela Quo vadis umocnili umelcovu fascináciu antikou.

Prezentovaný obraz Stefana Bakałowicza je inšpirovaný románom Henryka Sienkiewicza Quo Vadis. Dôležitou dejovou niťou románu je príbeh lásky mladého patricija Marka Vinicia a Ligie, dcéry kráľa Ligesov, ktorá konvertovala na kresťanstvo. Autor zobrazil okamih, keď Marcus vyznáva Lígii lásku a ona v reakcii na to nakreslí na piesok tajomný znak ryby - jeden zo symbolov Krista.

Obrazy Stefana Bakałowicza, ktorých vynikajúcim príkladom je Ligia a Vinicius, sa vyznačujú dobrým zvládnutím techniky, zmyslom pre detail a starostlivým prevedením. Jeho diela sa okrem iného nachádzajú v zbierkach Národného múzea vo Varšave, Ruského múzea v Petrohrade a Tretiakovskej galérie v Moskve.

Stefan Aleksander Bakałowicz ( Varšava 1857 - Rím 1947) Poľský akademický maliar, syn Stefana Bakałowicza. Spočiatku sa vzdelával u Wojciecha Gersona, potom študoval na Petrohradskej akadémii výtvarných umení, kde získal štipendium na cestu do Ríma. Natrvalo sa usadil v Ríme, kde sa zblížil s Henrykom Siemiradzkým. Práve pod Siemiradzkého vplyvom sa v Bakałowiczových obrazoch objavili antické motívy, zatiaľ čo Sienkiewiczovo Quo Vadis a objav Pompejí zintenzívnili jeho záujem o staroveký Rím, Grécko a Egypt. Obrazy Stefana Bakałowicza sa vyznačujú dobrým zvládnutím techniky, dôrazom na detail a starostlivým prevedením. Okrem žánrových a historických kompozícií tvoril aj krajinky. Bol vysoko cenený aj ako portrétista.

V roku 1903 mal svoju prvú výstavu vo Varšave. Okrem Spoločnosti na podporu výtvarného umenia vystavoval aj v Rusku, kde si ho zákazníci vysoko cenili.

Zomrel v Ríme vo veku 90 rokov a bol pochovaný na tamojšom cintoríne Campo Verano.