Zygmunt Waliszewski, VOLTAIRE

27,3 x 19,3 cm – ceruzka, akvarel, papier nalepený na lepenku

ceruzka, akvarel, papier nalepený na lepenku, 27,3 x 19,3 cm (v rozmeroch paspartu)
sign. vpravo: ZW. [spojené iniciály]
popis pod dielom: Voltere. 
Na zadnej strane vľavo nálepka (tlač, atrament): CENTRALNE BIURO WYSTAW ARTYSTYCZNYCH | Varšava „Zachęta“ Plac Małachowskiego 3 | Výstava Festival Sopot Rok 1957 | Autor Z. Waliszewski | Názov Voltaire | Emil Krcha Krakov; pod (modrou ceruzkou): Vlastníctvo | prof. Emila Krchy | v Krakove; vpravo dole (vľavo): Waliszewski.
 

Pôvod: V roku 1957 sa obraz nachádzal v zbierke maliara Emila Krchy v Krakove, ktorý vo svojej zbierke vlastnil početné obrazy z dedičstva po Zygmuncie Waliszewskom.
Obraz bol vystavený, spomenutý a reprodukovaný okrem iného v: – H. Bartnicka-Górska, A. Prugar-Myślik, Zygmunt Waliszewski 1897-1936, Monografická výstava, V-VII 1999, MNW, Varšava 1999, s. 228, poz. III/514.

Zygmunt Waliszewski (Petrohrad 1897 – Krakov 1936) maliar, scénograf, ilustrátor. Od detstva preukazoval veľký výtvarný talent a umelecké vzdelanie začal získavať už v ranom veku na kurzoch maľby a kresby pod vedením Nikolaja Sklifasovského a Borisa Fogla, najskôr v Batumi a neskôr v Tbilisi. Ako 13-ročný chlapec mal svoju prvú výstavu s názvom „Zázračné dieťa“. Počas prvej svetovej vojny narukoval do armády a bojoval na severnom fronte. Z frontu pochádza mnoho kresieb a portrétov vojakov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v zbierkach MNW. Po zranení prešiel obdobím rekonvalescencie v Moskve, kde nadviazal priateľstvo s miestnou umeleckou bohémou. Vrátil sa do Tbilisi a keď v roku 1918 Gruzínsko vyhlásilo nezávislosť, Waliszewski aktívne pôsobil v kruhu futuristov združených v takzvanom „Univerzite 41“. V tom čase vytvoril formálne avantgardnú oponu pre Štátne operné divadlo v Tbilisi. Hrozba boľševizmu spôsobila odchod umelca do Poľska, kde v roku 1921 nastúpil na krakovskú Akadémiu výtvarných umení do ateliéru Wojciecha Weissa a následne Józefa Pankiewicza. Nadviazal kontakt s krakovskou avantgardou, písal teoretické práce, navrhoval scénografiu a kostýmy pre divadelné hry, vytvoril maliarske dekorácie do klubovej sály futuristov „Gałka Muszkatołowa“. V roku 1924 odišiel so skupinou študentov tvoriacich takzvaný „Parížsky výbor“ na ďalšie štúdium do Paríža, kde prof. J. Pankiewicz zorganizoval pobočku krakovskej vysokej školy. Problém farby dominoval v jeho dielach a Waliszewski sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov tohto smeru v poľskom umení medzivojnového obdobia. Ťažko chorý, po amputácii nôh sa vrátil do Poľska v roku 1930. Tu vznikli veľké kompozície ako Ostrov lásky, cyklus Hostiny inšpirované tvorbou Veronesa, početné krajinky a zátišia, ktoré patria k jeho najcennejším dielam. Je autorom stropnej maľby na Waweli v Kurzej Stopce. Okrem toho tvoril karikatúry, humoristické scénky a navrhoval plagáty. Svoje diela prezentoval na výstavách doma i v zahraničí, m.in. v Paríži (1930), Ženeve (1931), Krakove (1932), vo Varšave (1930, 1933) a na Medzinárodnom bienále v Benátkach (1934). Jeho diela sa nachádzajú okrem iného v Národných múzeách vo Varšave, Krakove, Poznani, Štetíne, v Puškinovom múzeu v Moskve a v Ermitáži v Petrohrade. Veľký súbor kresieb a akvarelov sa nachádza v Múzeu gruzínskeho umenia v Tbilisi a v tamojších súkromných zbierkach. V roku 1999 sa v Národnom múzeu vo Varšave konala jeho monografická výstava