Krzysztof Kulicki Kulwietis (1938–2026) – Poľsko – 20. storočie, rok 1993 – „Skromný poľský dom, Jesenná krajina 93“, olej na plátne, Art Brut, Paríž

Interiér izby (služobnej) s výhľadom z okna na šedo-modrú jesennú parížsku krajinu. Asketický interiér – z nábytku je tu len polička na knihy, na stene visí fialový kabát, vedľa neho na podlahe sú topánky na podpätku v farbe kabáta. Žlté steny, tehlová podlaha. Olej na plátne, signovaný „Kulwietis 93“, s popisom od autora na zadnej strane: „Skromný poľský dom, Paríž, jesenná krajina 93, pohľad z úradnej izby, Kulwietis K“.
Stav je taký, ako na fotografiách.
Rozmery: 46,5 cm x 61,8 cm
Stav zodpovedá fotografiám.
Krzysztof Kulicki (1938–2026) – poľský vedec (chemik), spisovateľ, maliar a spoločenský aktivista.
Narodil sa 7. februára 1938 vo Varšave. Absolvoval chemické štúdiá a získal titul doktora, po čom začal pracovať ako vedecký pracovník v tíme prof. Sylwestra Kaliského v Inštitúte fyziky plazmy a laserovej mikrosyntézy Vojenskej technickej akadémie. Venoval sa výskumu termonukleárnej energie, za čo získal Štátnu cenu ministra.
V 80. rokoch pracoval ako docent chémie na univerzite v Tiarete (Alžírsko). Po návrate do Poľska spolupracoval okrem iného s Centrálnym výskumným a vývojovým centrom pre výskumnú a didaktickú techniku „Cobrabit“. Venoval sa tiež výskumu technológií čistenia vody, pričom v tejto oblasti získal vlastné patentové riešenia.
Súčasne sa venoval literárnej a umeleckej činnosti. Ako spisovateľ debutoval v roku 1972 vydaním románu „Prosto przed siebie“. Je autorom niekoľkých prozaických diel, medzi ktoré patria „Tych kilka osób“ (1974), „Nedobré ulice“ (1978), „Útek z ulice snov“ (1979), „Plac Zgody“ (1982) či „KIF“ (1989). Jeho neskoršia kniha „Wehikuł czasu.pl“ (2022) má autobiografický charakter a predstavuje zhrnutie životných skúseností.
Bol členom Zväzu poľských spisovateľov (varšavská pobočka). V rokoch 2006 až 2013 pôsobil ako zakladateľ a predseda Združenia na podporu poľskej tvorby.
Ako maliar pôsobil pod pseudonymom Kulwietis, ktorý odkazuje na litovské rodinné korene (priezvisko Kulwieć/Kulvietis). Tvoril od 90. rokov, svoje diela vystavoval vo varšavských galériách aj v zahraničí (napr. v Paríži na známom parížskom umeleckom veľtrhu „Bastille“) a jeho obrazy sa nachádzajú v súkromných zbierkach na Západe. Kulwietisove maliarske diela boli vytvorené v charakteristickom štýle art brut, často sa venoval téme ženského portrétu.
Zomrel 8. januára 2026 vo Varšave. Bol pochovaný na Vojenskom cintoríne v Powązkach.
Zanechal po sebe dielo spájajúce vedeckú, literárnu a umeleckú činnosť, čím je príkladom tvorcu so širokými záujmami a interdisciplinárnou činnosťou.