Popis
Akvarel, papier; 14 x 9,5 cm
Na zadnej strane pečiatky: NIKIFOR - PAINTER | KRYNICA
Proveniencia: zo zbierky Mateusza Grabowského
Požadovaná cena: 5000
Odhad 7000 - 8000
◙ droit de suite
NIKIFOR KRYNICKI
1895 - 1968
Naivný maliar Nikifor , Lemko z Krynickej Vsi. Jeho skutočné meno bolo pravdepodobne Epifaniusz Drowniak, ale sám maliar podpisoval svoje obrazy slovami "NIKIFOR MALAR-NIKIFOR ARTYSTA" a pod týmto menom sa navždy zapísal do dejín poľského a svetového umenia. Nikifor trpel dedičnou vadou reči, ktorá od detstva obmedzovala jeho kontakt s okolitým svetom. Predtým, ako Nikiforove obrazy viseli v slávnych galériách a dostali sa do múzejných a súkromných zbierok, desaťročia takmer nikto v Krynici nevenoval pozornosť pouličnému maliarovi, ktorý sa každý deň potuloval po kúpeľoch s dreveným kufríkom, v ktorom bola jeho dielňa. Svoj "prenosný ateliér" si zriadil na miestach, kde sa zvyčajne prechádzali turisti a návštevníci, a svoje obrazy vystavoval na predaj ako "suveníry z Krynice". V tom čase sa ich však rozhodlo kúpiť len málo ľudí. Našli sa aj takí, ktorí ho považovali za obyčajného žobráka a na farebné obrázky sa pozerali ako na bezcenné čmáranice.
Nikiforovou "malou vlasťou" bol lemkovský región, ktorého krajinu vyjadril na svojich obrazoch veľmi osobným spôsobom. Poukázal na to docent Jerzy Zanoziński, keď písal o Nikiforových obrazoch v katalógu k výstave vo varšavskej Zachęte v roku 1967: (...) vystavené sú krajiny Krynice, či skôr Podkrynice, s motívmi šachovnicových lesov, šachovnicových polí, tratí a železničných staníc, namaľované sčasti pred vojnou a sčasti počas okupácie. Krajinky tohto typu, ktoré Nikifor realizoval s rôznymi obmenami aj neskôr a vlastne až dodnes, upevnili jeho slávu ako umelca, ktorý ako prvý vnímal a mimoriadne sugestívnym spôsobom zachytil charakteristickú krásu krajiny Popradskej kotliny.
Nikiforove diela sú usporiadané do charakteristických tematických cyklov. Za umelecky najhodnotnejšie sa považujú jeho obrazy z 20. a 30. rokov 20. storočia, na ktorých sú zobrazené beskydské krajiny so stanicami. Jednotlivé diela zobrazujú železničné stanice pozdĺž trate Krynica-Tarnów a ďalej na východ, smerom na Ľvov. Ďalšie vynikajúce série obrazov zahŕňajú kancelárie a dolárové továrne, krynické vily a penzióny, pravoslávne kostoly a synagógy, kuchynské interiéry, svätcov, portréty návštevníkov a priateľov a vojenské scény. Medzi veľmi zaujímavé diela patria aj autoportréty, na ktorých Nikifor zobrazuje seba ako umelca pri práci, často pod farebným dáždnikom, elegantného muža v čiernom obleku alebo dokonca ako svätca či biskupa. Na autoportrétoch je Nikifor vždy niekým výnimočným, dôležitejším ako ostatní ľudia, pretože má v spoločnosti zvláštnu úlohu umelca - maliara.
Nikiforovou fascináciou bola architektúra. Niekedy dodatočne označoval účel objektov explicitnými symbolmi, napríklad na strechu tabakovej továrne umiestnil muža fajčiaceho cigaretu. Séria obrazov označovaná ako fantazijné architektúry, namaľovaná v medzivojnovom období, patrí k najzaujímavejším v umelcovej tvorbe. Nikifor používal školské vodové farby a pastelky, keďže nemal peniaze na kúpu kvalitných farieb, štetcov a ceruziek. Maľoval na akýkoľvek papier, ktorý mu prišiel pod ruku, niekedy doslova na odpadový papier. Staré školské zošity, plagáty, súdne výtlačky, farebný papier na vystrihovanie, pauzovací papier, baliaci papier, kartón a dokonca aj škatuľky od cigariet boli dobrým materiálom na Nikiforove obrazy. Začínal náčrtom ceruzkou, potom naniesol farbu, obraz podpísal po svojom a svoje dielo zavŕšil špeciálnou pečiatkou (mal ich viac ako tucet) na zadnej strane. Odhaduje sa, že umelec namaľoval desiatky tisíc obrazov, z ktorých väčšina bola zničená.
