Dvojstranné dielo, olej na kartóne, signované:
1. Na prednej strane: „W. Dawidowski“
2. Na zadnej strane: „J. Makowski“
Rozmery v ráme: 29 x 40 cm (diel: 16 x 27 cm)
Wacław Dawidowski (Pobojewo pri Mińsku 1882 – 1962 Sopot) – poľský maliar a pedagóg. Po ukončení reálnej školy v Białystoku od roku 1904 študoval na obchodnej fakulte Rigskej polytechniky, po roku však štúdium v Rige prerušil. Odcestoval do Moskvy, kde študoval na Škole výtvarných umení a navštevoval hodiny v ateliéri Piotra Kielina. Po ukončení štúdia sa vrátil do Vilniusu, kde sa stal učiteľom kreslenia; v rokoch 1924 až 1945 vyučoval na Štátnej technickej škole vo Vilniuse. Vo voľnom čase tvoril, v roku 1924 na Výstave umenia a remesiel vo Vilniuse získal Veľkú striebornú medailu. Po repatriácii sa ocitol v Gdaňsku, kde sa stal lektorom na Štátnom inštitúte výtvarných umení.
Józef Makowski (Toruň 1914 – 1997) sochár, maliar, grafik, vojak Domácej armády. V rokoch 1936–1939 študoval pod vedením prof. Breyera na Katedre sochárstva Akadémie výtvarných umení vo Varšave. Makowski sa zúčastnil septembrovej vojny v roku 1939. Bojoval vo Varšavskom povstaní, kde bol ťažko zranený. Po páde povstania ho previezli do tábora v Gross Lűbors a potom do nemocnice v Altergrabow. Po uzdravení ho umiestnili do zajateckého tábora v Sandbosteli. V tomto tábore vznikli jeho prvé portréty, tam sa zoznámil s K. I. Gałczyńskim, R. Bratným a J. Dobraczyńskim. Priateľstvo s prvým z nich vyústilo do niekoľkých portrétov, ktoré Makowski namaľoval pre Gałczyńského. Po skončení vojny prišiel do Bydgoszcie, keď sa dozvedel, že organizátori výstavy pri príležitosti 600. výročia mesta hľadajú výtvarníka na výzdobu priemyselnej výstavy. Sledom tejto práce je kútik s tehlovou bránkou v parku Kazimiera Veľkého. Následne bol umeleckým vedúcim kamenárskej dielne, potom pracoval v závode stavebnej keramiky vo Fordone. V roku 1947 bol zamestnaný ako hlásateľ v Poľskom rozhlase. Svoju umeleckú činnosť spojil s Bydgoszczou, pre ktorú vytvoril mnoho sochárskych diel. Venoval sa mnohým umeleckým odvetviam: medailérstvu, kovoplastike, maliarstvu a interiérovej architektúre. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria monumentálne a pamätné sochy (napr. pomník Fryderyka Chopina a pomník Ignacego Paderewského pred hlavným vchodom do Pomořanskej filharmónie v Bydgoszczi). Medzi ďalšie známe diela patria: pomník v Doline smrti vo Fordonie a fontána v parku Kazimiera Veľkého. Z jeho dielne pochádzajú aj: tzv. Zlomená ruža – socha symbolizujúca vraždu bydgoských gymnazistov 5. septembra 1939, Pamätník letcov z Bydgoského kraja, obelisk na počesť obyvateľov štvrte Szwederowo zavraždených počas druhej svetovej vojny a pomník na počesť padlých železničiarov na námestí pred riaditeľstvom železníc. Bol tiež stálym kresliarom a grafikom denníka „Gazeta Pomorska“. Zúčastnil sa niekoľkých okresných výstav v Bydgoszči, ako aj celoštátnych výstav, okrem iného v Radome a Zakopane. Varšavská „Desa“ vystavovala jeho kovové sochy vo Florencii (Taliansko) v roku 1968. Zúčastnil sa celoštátneho sochárskeho plenéru v Biskupine (1972), ktorého bol kurátorom. V roku 1994 sa v bydgoskom BWA konala výstava jeho tvorby pri príležitosti 80. výročia narodenia Józefa Makowského. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach: Ministerstva kultúry a umenia, mestského úradu, krajského úradu v Bydgoszczi, v Okresnom múzeu L. Wyczółkowského a v Múzeu Pomořanského vojenského okruhu (v súčasnosti Múzeum pozemných síl) v Bydgoszczi. Mnohé z jeho diel sa nachádzajú v súkromných zbierkach, okrem iného v Bydgoszczi, Poznani, Varšave a v zahraničí, napríklad v Japonsku, Nemecku a Belgicku. Józef Makowski sa aktívne angažoval v spoločenskom živote, okrem iného v Zväze poľských výtvarných umelcov, ktorého bol členom od roku 1946. V Spoločnosti priateľov umenia, ktorej bol spoluzakladateľom, zastával funkciu predsedu výtvarného oddelenia. Bol členom komisie znalcov Ateliéru výtvarných umení a „Art Region“ ako aj rady družstva „Plastyka“ vo Varšave. Za svoju umeleckú a spoločenskú činnosť bol vyznamenaný Zlatým krížom za zásluhy (1976), získal tiež čestné vyznamenania: Záslužný kultúrny činiteľ (1967), Tisícročia poľského štátu, Bydgoského šelága (1970) a medailu prezidenta mesta Bydgoszcz (1994).
