Jacek Malczewski (1854 Radom - 1929 Krakov), Autoportrét

olej, plátno, 70 × 52,5 cm
signované na ľavom dolnom okraji: "J.Malczewski".

na zadnej strane na preloženom kúsku plátna druhý podpis: "J.Malczewski"

"Nikto nám nikdy nezabráni v tom, aby sme sa zaujímali o život geniálneho človeka. Dalo by sa povedať, že on sám je umeleckým dielom, že jeho život je básňou alebo románom, že on sám je zázrakom." Tadeusz Boy-Żeleński , in: People Alive, Helion 2015, s. 72
"Maliar sa nám na svojich vlastných portrétoch naďalej ukazuje väčšinou v tej istej úlohe: totiž ako Umelec s veľkým A, umelec vyzdvihnutý teoretikmi modernizmu do závratných výšok - bytosť stojaca "nad životom, nad svetom", "Pán pánov, neskrotný žiadnym zákonom, neobmedzený žiadnou ľudskou mocou" (Przybyszewski). Hovorí nám o tom jeho strnulý, povýšenecký, neprístupný postoj, hovoria nám o tom jeho gestá - slávnostné, plné afektov a pomazania" (Mieczysław Wallis, Autoportrety Artystów Polskich, Warszawa, 1966, s. 197). Táto silná tendencia zobrazovať vlastnú osobu rezonovala u jeho súčasníkov a poskytla materiál na dôkladné štúdium kritikom a historikom umenia. Niektorí ju stotožňovali s narcistickými sklonmi a dandysmom, podľa názoru iných išlo o prejav umeleckej irónie, v ktorej "neustálou aktiváciou postupov ilúzie a dezilúzie (...) dosahuje v podstate najvyššiu vážnosť morálnych a intelektuálnych záväzkov voči vlastnému dielu". "Vo svojich obrazoch sa roky konfrontoval s celým svetom. Verne reprodukoval vonkajšie črty, pričom sa takmer nikdy nepokúšal prezradiť svoje zážitky. Tvár spravidla zostávala uzavretá, neprístupná." Zofia Katarzyna Posiadała, Jacek Malczewski (1854-1929). K 150. výročiu narodenia a 75. výročiu úmrtia, Radom 2004, s. 8 [katalóg výstavy].

Na vystavenom obraze Malczewski zobrazil sám seba v úlohe Krista. Biblická interpretácia zobrazenia sa v kontexte jeho zaujímavej kompozície, teatralizácie postoja a gesta nezdá byť taká samozrejmá. Ako napísal Adam Heydel: "Pre diváka nie je ľahké vyrovnať sa s každým Malczewského Kristom. Je v nich viac bolesti, horkosti a žlče než nežnej lásky" (A. Heydel, Jacek Malczewski człowiek i artysta, Krakov 1933, s. 206). Sám Jacek zasa do svojich zobrazení Krista vniesol istú grotesknosť. Ako spomína Cezary Jellenty: "O jednom z Kristov, ktorému dal vlastné oči a vlastný tvar hlavy, ale zároveň aj príliš bujné vlasy a trochu rétorickú tvár, mi povedal: Pane! Nie je tento Kristus divadelný tenor? ' (D. Kudelska, Dukt pisma i pędzla. Intelektuálny životopis Jaceka Malczewského, Lublin 2008, s. 769). Antagonizmus okolo Kristových autoportrétov narastal aj v krakovských umeleckých kruhoch, ktoré tieto kompozície považovali za svätokrádežné. (S.Krzysztofowicz- Kozakowska, Jacek Malczewski. Život a dielo, 2015, s. 58). Ďalšími známymi analogickými autoportrétmi v úlohe Krista s onou pomerne charakteristickou a kontroverznou červenou farbou vlasov sú Kristus pred Pilátom (zo zbierky Ľvovskej galérie umenia, olej, kartón, 65 × 80,5 cm) alebo Kristus a Samaritán (tiež zbierka Ľvov, olej, kartón, 92 × 72,5 cm)