Tadeusz Makowski, Žena s vtákmi, 1920

47,5 x 65,2 cm - olej, tabuľa signované p.d.: Makowski | 920
Na zadnej strane číslo (bielou farbou): 19; tiež aukčné nálepky.

Obraz patril jednému z najvýznamnejších logikov - Alfredovi (Tajtelbaumovi) Tarskému (1901 - 1983). Narodil sa a vyštudoval vo Varšave, v roku 1939, ešte pred vypuknutím samotnej vojny, odišiel do Spojených štátov, kde sa natrvalo usadil. Bol zakladateľom teórie modelov a sémantickej definície pravdy.

Žena s vtákmi je datovaná umelcom v roku 1920. V lete toho roku bol Makowski v pôvabnej dedinke Espaly neďaleko Le Puy, kde od roku 1918 trávil dovolenku. Ešte predtým umelec odcestoval do Bretónska k svojmu priateľovi a mentorovi Władysławovi Ślewińskému. Po jeho smrti na jar 1918 sa Makowski rozhodol zmeniť prostredie. V liste Wieńczysławovi d'Ercevillovi z 1. septembra 1920 napísal: Nikdy som nemal problém s tým, čo maľovať, pretože v mojom srdci je niečo také - ale vždy sa trápim tým, ako maľovať. Možno sa mi jedného dňa konečne podarí urobiť pevný krok. To sú moje trápenia, o ktorých vás prosím, aby ste sa nikomu nezmieňovali. Prázdniny sa už chýlia ku koncu, o tucet dní budeš musieť myslieť na to, že si zbalíš veci a odídeš. Ale ja budem do poslednej chvíle zaneprázdnený množstvom štúdií, skíc kresieb a akvarelov. Spolu to dáva dokopy viac ako 80 kusov. Veľa kresieb [...] pomerne málo krajiny. Mám dve väčšie veci, z ktorých jedna je La Bourree d'Auvergne. Snažil som sa nemyslieť na vzorce a pracovať so všetkou radosťou, ktorú farby a ceruzka poskytujú. (W. Jaworska, Tadeusz Makowski. Poľský maliar v Paríži, s. 96)

Obraz uvedený v liste - La Bourrée d'Auvergne - je v rovnakej pomerne tmavej farebnej palete a štýle ako vyššie predstavená Žena s vtákmi. To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol tiež počas Makowského letného pobytu v Espaly, kde umelec maľoval žánrové výjavy z dedinského života. Ako si zapísal do svojho denníka: Opäť stojím pred prírodou ako dieťa a s naivitou sa snažím verne napodobniť to, čo vidím, pozorujem ju čoraz hlbšie a chcem z nej čoraz viac vytrhnúť to, čo ma najviac očaruje - Život. (T. Makowski, Spomienky, s. 234)

Obraz nesie aj mnohé spoločné črty s Autoportrétom s dievčaťom, ktorý sme predstavili na aukcii v decembri 2019. Rovnaká hnedočervená farebnosť popretkávaná modrými tónmi a zjednodušenie tvarov a fyziognómie zobrazených postáv - sú charakteristické pre Makowského diela z obdobia okolo rokov 1920 - 1922.



Bibliografia:

- Jaworska, Tadeusz Makowski. Polski malarz w Paryżu (Poľský maliar v Paríži), Wrocław-Warszawa-Kraków 1976;

- T. Makowski, Spomienky, Varšava 1961.

Tadeusz Makowski (Osvienčim 1882 - Paríž 1932) - maliar, grafik; v rokoch 1903-1908 študoval maľbu u Józefa Mehoffera a Jana Stanisławského na Akadémii výtvarných umení v Krakove. Počas štúdií cestoval do Benátok, po ukončení štúdia odišiel do Paríža a zostal tam natrvalo. Počas prvej svetovej vojny sa zdržiaval v Bretónsku a spriatelil sa s Władysławom Ślewińským. V roku 1916 sa vrátil do Paríža, odkiaľ cestoval do Auvergne, Holandska a Belgicka. Vo svojich raných dielach sa inšpiroval maľbami Pierra Puvisa de Chavannesa. V rokoch 1912 až 1915 možno v jeho obrazoch pozorovať fascináciu kubizmom a neskôr aj inšpiráciu starým holandským maliarstvom a poľským ľudovým umením. Postupom času umelec stále viac zjednodušoval formu a dospel k vytvoreniu "vlastného systému plastických znakov". Najčastejšie maľoval deti, neskôr aj starých ľudí a vždy mal rád kvety a krajiny. Veľa vystavoval vo Francúzsku, ale doma nebol príliš známy. Jediná väčšia výstava jeho diel sa uskutočnila v roku 1936 vo varšavskom Inštitúte pre umeleckú propagandu. Dnes je považovaný za jedného z najzaujímavejších poľských maliarov medzivojnového obdobia. Jeho dielo, dôkladne spracované a rozoberané v štúdiách Prof. W. Jaworskej, bolo prezentované v roku 1960 na monografickej výstave v Národnom múzeu vo Varšave, na výstave v rokoch 1990/1991 prezentovanej v Bochumi a v Národnom múzeu vo Varšave a na nedávnej výstave v Sliezskom múzeu v Katoviciach a opäť v múzeu vo Varšave.