Teodor Axentowicz (1859 Braşov/Rumunsko - 1938 Krakov), Lirnik

pastel, kartón, 97 × 67 cm svetlý rám
signované p. d.: "T. Axentowicz"

Prvýkrát vo svojej tvorbe namaľoval Teodor Axentowicz postavu lyrika - starca s dlhou sivou bradou a lyrou - v jednej z častí monumentálnej Panorámy Racławickej v roku 1894. Takto sa o tejto postave vyjadril Waldemar Okoń: "v skupine postáv modliacich sa za víťazstvo pri úpätí kríža je vedľa starca - konfidenta, na čele skupiny kľačí 'dida' lirnik, ktorý vzhľadom na rozsah diela a národno-patriotické súvislosti, ktoré ho sprevádzajú, je nepochybne formou zvečnenia tradície trvajúcej celé 19. storočie". (Waldemar Okoń, "Národné alegórie. Studia z dziejów sztuki polskiej XIX wieku", Wrocław 1992, s. 18, citované podľa A. Król, B. Deptuła, "Teodor Axentowicz. Poľský Armén", PGS Sopot 2014, s. 60).
Axentowicz sa k postave potulného ľudového speváka vrátil ešte mnohokrát. Často ho zobrazoval ako samotára putujúceho v zimnej scenérii (známy je obraz z obdobia okolo roku 1900: "Lyrik a dievča" (olej, kartón. 60,5 × 49,8 cm; zo zbierky Národnej galérie umenia Borisa Voznického vo Ľvove), ako aj sediaceho pod stromom v spoločnosti mladého dievčaťa alebo dieťaťa. Dielo vystavené na aukcii je výnimočným príkladom zobrazenia lyrickej postavy - ako inšpirovaného barda a mladého dievčaťa, ktoré počúva z boku, s rukami zloženými v geste modlitby. Obraz bol vyhotovený pastelom, technikou, v ktorej bol Axentowicz bezkonkurenčný.