Teodor Axentowicz, NA GROMNICZNA, 1937

46,0 x 34,0 cm - olej, kartón signované l.g.: T. Axentowicz

Na zadnej strane uprostred ceruzkou autorov prípis: Axentowicz | W[ejherowo?] 1937.



Proveniencia: Podľa súčasnej majiteľky obrazu jej starý otec, ktorý žil vo Wejherowe pred druhou svetovou vojnou, kúpil dielo priamo od autora.



K obrazu je priložený znalecký posudok Dr. Mariusza Klareckého zo septembra 2023.



Vystavený obraz patrí do cyklu, ktorý bol inšpirovaný huculským folklórom. Prvá kompozícia, Pohreb na Rusi (1882), vznikla ešte počas umelcovho pobytu v Mníchove, ďalšie, Kolomyjak (1895) a Jordánska hostina (1893), boli namaľované v Paríži. Tieto obrazy vyvolali v západoeurópskych mestách údiv svojou exotikou. Vymykali sa totiž vtedy módnemu orientálnemu obsahu. Zobrazovali farebnú huculskú krajinu v kontraste s drsnou zimnou krajinou. Dušou farebných kompozícií sa stala huculská dedina a jej obyvatelia, bohatí na zvyky a rituály (podľa odborného posudku Dr. Mariusza Klareckého)

Teodor Axentowicz (Brašov v Sedmohradsku 1859 - Krakov 1938) - maliar, pastelár, litograf - bol jedným z najznámejších a najoceňovanejších poľských maliarov. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove u Gabriela Hackla, Alexandra Wagnera a Gyulu Benczúra. Štúdium dokončil v Paríži, kde potom niekoľko rokov pobudol. Zúčastňoval sa na parížskych salónoch, v roku 1890 získal členstvo v Société Nationale des Beaux-Arts. V tomto období absolvoval aj početné cesty do Londýna. V roku 1895 sa vrátil do Poľska a natrvalo sa usadil v Krakove, kde ho vymenovali za profesora tamojšej Školy výtvarných umení (od roku 1900 Akadémie). Vyučoval tu nepretržite až do roku 1934, pričom dvakrát pôsobil ako rektor (1910 - 2011 a 1927 - 28). Bol jedným zo zakladajúcich členov Spolku poľských umelcov "Sztuka", členom viedenskej "Secession" a prispievateľom do jej časopisu "Ver Sacrum". Úspešný bol najmä so svojimi idealizovanými obrazmi noblesných dám a pôvabnými detskými portrétmi. Maľoval aj žánrové obrazy; bol jedným z prvých maliarov huculského regiónu a Huculov. Vytváral historické obrazy a symbolické kompozície týkajúce sa plynutia času, pominuteľnosti a staroby. Jeho rané, mníchovské obrazy sa niesli v duchu akademického realizmu; jeho neskoršia tvorba bola ovplyvnená anglickým maliarstvom 18. storočia a dielami súčasných maliarov - Boldoniho, Whistlera, Sargenta. Jeho obrazy sa vyznačujú dekoratívnosťou, eleganciou, sviežosťou jemnej farebnej škály a jemnou secesnou štylizáciou. Spočiatku maľoval olejom a akvarelom, po roku 1890 ovládal najmä techniku pastelu. Pracoval ako ilustrátor a litograf, navrhoval plagáty pre výstavy "Art".