Leon Wyczółkowski, ZÁTIŠIE, 1892

47,8 x 58,3 cm – olej, plátno

signatúra v ľavom dolnom rohu: L. Wyczółkowsk[i] | 892
 
 
Predstavené zátišie je s najväčšou pravdepodobnosťou jedným z najskorších identifikovaných zátiší Leona Wyczółkowského, jedného z najvýznamnejších poľských umelcov na prelome 19. a 20. storočia. Dielo, ktoré pri signatúre nesie dátum 1892, vzniklo v období intenzívneho maliarskeho hľadania umelca, v ktorom zohrávali čoraz väčšiu úlohu svetlo a farba. Wyczółkowski, ktorý v tom čase veľa experimentoval, sa venoval rôznym témam, ktoré stvárňoval v rozmanitých štýloch. Porcelánové, fajansové či sklenené nádoby sa objavujú aj v jeho vtedajších salónnych scénach a vyobrazeniach interiérov, aby sa neskôr stali hlavnými motívmi samostatných zátiší.
 
Zreteľnou inšpiráciou pre ponúkané Zátišie bolo holandské maliarstvo 17. storočia: porcelán z Ďalekého východu, sklenený pohár, štvrtina melóna, datle a olúpaný citrón usporiadané na mramorovej doske konzoly tvoria kompozíciu typickú pre starých majstrov. Spôsob práce s farbou, spočívajúci v kontraste sýtych farieb riadu a ovocia s prevládajúcim tmavým pozadím, tiež zodpovedá tradícii maliarstva 17. storočia. Obraz sa však vyznačuje oveľa voľnejším, plnším ťahom štetca a živou maliarskou faktúrou. Namiesto chladného, vyhladeného realizmu starých majstrov tu Wyczółkowski odhaľuje svoj rodiaci sa individuálny štýl prostredníctvom zmyselnej hry svetla, absolútnej prevahy farby a čistej spontánnosti dojmu.
 
Nádoby zobrazené na obraze sú tzv. chrámová váza (oltárna, niekedy nazývaná potiche), pravdepodobne pochádzajúca z obdobia cisára Kangxi z dynastie Čching, teda z prelomu 17. a 18. storočia, a japonská vázica Imari s typickým tvarom pre tento štýl. Tematika diela a artefakty na ňom zobrazené súvisia so zberateľskými záujmami Wyczółkowského, pričom ponúkané dielo Zátišie vzniklo na samom začiatku tejto cesty. Stojí za zmienku, že umelcova vášeň viedla k vytvoreniu mimoriadne cenného zbierky orientálneho umenia, ktorá pozostávala z vojenských predmetov, textílií a umeleckých remesiel.
 
Osobitný význam prezentovaného obrazu vyplýva z jeho skorého datovania. Širšie známe zátišia Wyczółkowského pochádzajú predovšetkým z prvých desaťročí 20. storočia, keď sa dekoratívna keramika a kvety stali témami, ktorým sa rád venoval. Kompozícia z roku 1892 zachytáva skoršiu fázu týchto záujmov – samostatné štúdium predmetov, ich materiálov a farieb, podriadené pozorovaniu svetla. Predstavuje tak zaujímavé svedectvo o formovaní maliarskeho jazyka umelca a predzvesť hľadania, ktoré rozvíjal vo svojej neskoršej tvorbe.

Leon Wyczółkowski (Huta Miastkowska pri Siedleci 1852 – Varšava 1936) – maliar, grafik a pedagóg, bol jedným z najvýznamnejších poľských umelcov tvorivých na prelome 19. a 20. storočia. Umelecké štúdiá začal vo varšavskej triede kresby pod vedením Wojciecha Gersona a Aleksandra Kamińskiego (1869–1873), následne v nich pokračoval na Mníchovskej akadémii výtvarných umení u Aleksandra Wagnera (1875–1877), v Krakove u Jana Matejku (1877/78) a počas dvoch pobytov v Paríži (1878 a 1889). Po štúdiách sa usadil vo Ľvove, neskôr sa presťahoval do Varšavy. V rokoch 1883–1893 cestoval po Ukrajine a Podolí. V roku 1895 sa presťahoval do Krakova, kde bol menovaný za docenta miestnej Školy výtvarných umení. V nasledujúcich rokoch veľa cestoval – do Talianska, Francúzska, Španielska, Holandska a Anglicka. Patril medzi zakladajúcich členov Spoločnosti poľských umelcov „Sztuka“. Svoje diela často vystavoval doma aj v zahraničí. Roky 1929–1936 strávil v Poznani a Gościeradzi, odkiaľ dochádzal do Varšavy, kde (od roku 1934) viedol katedru grafiky na Akadémii výtvarných umení. Maľoval krajiny, portréty, žánrové scény, zátišia a kvety. Rád používal techniku pastelu a akvarelu, bol vynikajúcim grafikom a venoval sa aj sochárstvu.