Pablo Picasso (1881–1973), „Carnet de la Californie“ Odaliska II (Žena v tureckom odeve), 1959 (1955)

Zberateľská litografia na ručne vyrábanom papieri Velin de Rives, rozmery kompozície 42 x 26 cm, zarámovaná v ráme s rozmermi 63 x 47 cm;
datovaná na doske vľavo dole „21 III 55. VI“;
francúzska edícia; limitovaná edícia 1400 exemplárov; nápis na obale portfólia „Edizione Unica“ (jedinečná edícia).
Vydavateľ: Cercle d'Art, Paríž, vyhotovené v slávnom ateliéri Mourlot Frères.
Vydanie Éditions Cercle d'Art je považované za majstrovské dielo vydavateľského umenia. Umelec osobne dohliadal na proces vzniku litografie, aby sa uistil, že farby a štruktúra litografie dokonale odrážajú jeho originálne kresby; slávny parížsky ateliér Mourlot Frères bol najlepším miestom na svete na tvorbu umeleckých litografií, zárukou najvyššej kvality umeleckých litografií, ktoré sa takmer nelíšia od originálnych kresieb Picassa.)
(Edizione Unica – Tento termín je prejavom exkluzivity. Používa sa takmer výlučne v prípade bibliofilských vydaní, umeleckých portfólií a luxusných albumov. Vydavateľ týmto spôsobom deklaruje, že táto konkrétna publikácia bola vydaná iba raz. Nebudú žiadne dotlače, reedície ani ďalšie náklady v presne tej istej podobe).
Dielo pochádza z výnimočného zberateľského vydania s názvom „Carnet de la Californie“ (Skicár z Kalifornie) – osobného skicára Pabla Picassa, ktorý umelec viedol na konci roku 1955 a na začiatku roku 1956. V roku 1955 sa Picasso presťahoval do nádhernej vily z 19. storočia v Cannes, nazývanej La Californie. Práve tam vznikli tieto skice. Umelec premenil veľký salón na svoj ateliér a tento skicár je intímnym záznamom toho, ako v tom období žil a tvoril. Picasso posadnuto kreslil to, čo videl okolo seba – veľké secesné okná, maliarske stojany, palmy za oknom a umelecký neporiadok. Mnohé kresby v tomto skicári – najmä tie, ktoré zobrazujú dekoratívne okná a zeleň – sa považujú za maliarsky dialóg so štýlom Matissa. Picasso kedysi povedal: „Keď Matisse zomrel, zanechal mi svoje záhrady.“
Na mnohých náčrtoch sa objavuje „Žena v tureckom odeve – odaliska“ – odkaz na klasický motív odalisky, ktorá bola pre mnohých umelcov stelesnením exotiky, tajomstva a zmyselnosti Východu. Celú sériu odalísk namaľoval Henri Matisse. Pre neho boli zámienkou na hru s farbami, vzormi tkanín a dekoratívnosťou interiérov. Picasso, ktorý bol pod veľkým vplyvom Matissa, často maľoval svoju poslednú veľkú lásku, múzu a svoju druhú manželku Jacqueline Roque práve v póze odalisky alebo v tureckom odeve.