Mela Muter (1876 Varšava – 1967 Paríž), Dvojica obrazov: Krajina / Lode pri brehu Rhôny

Krajina
olej, preglejka, 45 x 53 cm (vnútorné rozmery rámu)

Lode pri brehu Rhôny, 1936
olej, preglejka, 44,5 x 53,5 cm (vnútorné rozmery rámu)
sign. vľavo dole: „MUTER“ na zadnej strane nálepka s ručným nápisom: „MELA MUTER/ „Rhône“ 1936“

Mela Muter je poprednou predstaviteľkou medzi poľskými umelcami, ktorí v 20. storočí spoluvytvárali legendárnu parížsku bohému. „Zo takmer všetkých žien, ktoré prišli do Francúzska študovať umenie, sa pani Mütermilch rozhodne vyníma. Keďže prišla, aby sa učila u našich majstrov, priniesla so sebou nevyhnutnú prípravu, ktorá jej skutočne umožňuje čerpať z týchto učení, ktoré žiak bez talentu nedokázal by pochopiť. Preto pani Mütermilchová už dosiahla také vynikajúce výsledky. Jej obrazy môžu potešiť z dvoch dôvodov: sú komponované podľa maliarskych pravidiel a vyžarujú zdravú a pravú poéziu.“ (J. d’A., Mme Mütermilchová, Bruits de Paris 19. 6. 1904. v: E. Bobrowska, „Emancypantky? Poľské umelkyne v Paríži na prelome 19. a 20. storočia“, Toruń 2012, s. 25.). Bola maliarkou s mimoriadnym talentom, hlbokou estetickou kultúrou a magnetickou osobnosťou. Aktívne sa podieľala na kultúrnom živote Paríža a zároveň bola v centre spoločenských kontaktov vtedajšej elity. Dôležitou inšpiráciou pre jej tvorivý vývoj boli početné cesty, najmä opakované plenéry v Bretónsku a v Španielsku. „Krásne krajiny tak veľmi očarujú, že človek má chuť ich presne reprodukovať, bez toho, aby ich vlastným spôsobom spracovával. V prípade ‚nevdakej prírody‘ sa naopak snažíme ju interpretovať, formovať podľa vlastnej vôle. Vtedy nemáme závraty a zachovávame chladnú hlavu, aby sme vynikli príslušné kvality a farby umiestnili na správne miesta, určené umením.“ (M. Muter, „Spomienky“ z roku 1965, v: J. Malinowski, B. Brus-Malinowska, „V kruhu École de Paris – židovskí maliari z Poľska“, Varšava 2007, s. 40.). Jemné modelovanie a odvážne narábanie s plochými farebnými škvrnami spôsobujú, že časť jej diel vyvoláva asociácie s maliarstvom Paula Gauguina. V jej zrelom štýle jasne rezonuje aj maliarstvo Vincenta van Gogha a Paula Cézanna – čo je obzvlášť viditeľné v krajinomaľbe. Vďaka syntéze týchto inšpirácií vytvorila Mela Muterová svoj vlastný, na prvý pohľad rozpoznateľný maliarsky jazyk. „V krajinomaľbe hľadá tú istú [ako v portrétoch] vnútornú pravdu vecí, hlboko skrytý charakter, často krajine vtláča svoju vlastnú duchovnú fyziognómiu – smútok, vážnosť. Rovnako ako v starých obrazoch malých poľských mestečiek či v kompozíciách o materstve ju aj teraz nepúta radosť zo života, ale jeho opustené, zabudnuté fragmenty. (M. Sterling, „Z parížskych ateliérov. August Zamoyski – Mela Muter“, „Głos Prawdy“, 1929, č. 6, s. 3.).