Mela Muter (1876 Varšava - 1967 Paríž), Ulica / Krajina s riekou (obojstranný obraz), 30. roky 20. storočia.

Ulica

olej, plátno, 49,5 × 61 cm bez rámovania

Krajina s riekou

olej, plátno, 53,5 × 65,5 cm zarámované
Signované p. d.: "MUTER"


"Mela Muter veľkolepo prispela k poľskému maliarstvu prostredníctvom najvedomešieho presadzovania vlastnej osobnosti, aké si možno predstaviť "[...] Bola predovšetkým jednou z tých silných individualít, jednou z najvýraznejších objaviteliek národného umenia. Už len tomu vďačí za to, že ju zaraďujú medzi 'École de Paris'. Vďaka Francúzsku sa stala súčasne vynikajúcou predstaviteľkou 'Art vivant' a veľkou poľskou maliarkou [...]." A. Salmon, Le peinture de Mela Muter, "Pologne Litt&aire" 1933, č. 87, s. 5 (z francúzštiny preložil B. Nawrocki)

Druhým maliarskym žánrom, ktorý si Mela Muter obľúbila okrem portrétov, ktoré sú hlbokou psychologickou štúdiou, boli krajiny. Umelec bol veľmi citlivý na pocity, ktoré mu poskytovala príroda. Dokázala vnímať citovú, takmer ľudskú sféru prírody, ktorá ju obklopovala. Hoci sama svoj vzťah k prírode vyjadrila takto: "Vždy som sa snažila o to, aby som sa cítila dobre: "Krásne krajiny človeka natoľko uchvátia, že má chuť ich presne stvárniť, bez vlastného spracovania" (citované podľa B. Nawrocki, "Mela Muter, jej obrazy a jej modely", [in:] "Kolekcja Bolesława i Lina Nawrockich. Mela Muter", Varšava, 1994, s. 36 [katalóg výstavy]); nemožno však týmto zobrazeniam uprieť lyrický prvok. Umelecký kritik Mieczysław Sterling na stránkach časopisu Głos Prawdy napísal: "V krajine hľadá tú istú [ako v portrétoch] vnútornú pravdu vecí, hlboko skrytý charakter, a často krajine vnucuje vlastnú duchovnú fyziognómiu - smútok, vážnosť." (M. Sterling, Z parížskych ateliérov. August Zamoyski - Mela Muter, "Hlas pravdy", 1929, č. 6, s. 3). V Melaniho tvorbe sa objavujú, hoci oveľa zriedkavejšie, aj fragmenty pôvabných ulíc z Avignionu či Paríža, okrem iného.

Maliarkine krajinárske diela, ako aj jej umelecká tvorba ako celok, sa stretli s výrazne pozitívnym ohlasom u kritiky: "(...) Obdivujeme vôľu pani Mely Muterovej žiť a bezhraničnú lásku k prírode. Krajinky, postavy, kompozície maľované z prírody v Španielsku alebo na juhu Francúzska nás tu potešia intenzitou kresby a farbou nanesenou širokými ťahmi, bez akéhokoľvek úzkostlivého dotvárania detailov. Živé motívy sú zachytené v týchto, rýchlych, syntetických tónoch, pričom zostáva svieža stopa umelcovho obdivu k večným zázrakom prírody. Aké je to všetko pokojné, skutočná oslava farieb a slnka! ' (E. Woroniecki, L'Art. polonais à Paris. Petites expositions: [...] Mme Mela Muter au Sacre de Printemps, "La Pologne politique, économique, littéraire et artistique" 1925, sem. I, s. 468).

Pozornosť sa upriamila aj na farebný výraz Muterových plátien: "Zatiaľ čo v portrétoch sa umelkyňa z hľadiska farebnosti správne obmedzuje na určitú harmonizovanú škálu niekoľkých farieb, v krajinách oslňuje bohatstvom farieb" (W. Skoczylas, Wystawa prac Meli Muter z Tow. Zachęty, "Tygodnik Ilustrowany" 1923, č. 15, 7 IV, s. 234).