Rozmery: 62 x 36 cm
Signované a vpísané na rube: "Witkacy | (T.Pywo) + Alghorin" a vpísané na rube: "p.p.c 31//VII | NP | Nπ".
Pôvod
dar umelca Kazimierzovi Czachowskému
zbierka dedičov Kazimierza Czachowského
Literatúra
Alfred Jesionowski, O polskiej współczesnej literaturze, "Prosto z mostu" 1936, č. 24, s. 4 (il.)
Stanisław Ignacy Witkiewicz 1885 - 1939, katalóg obrazov, vyd. Irena Jakimowicz, Anna Żakiewicz, Varšava 1990, s. 127, kat. č. 1676
Tadeusz Kudliński, Młodości mej stolica: pamiętnik krakowianina z okresu między wojnami", 1970 po s. 256 (il.)
Tadeusz Kudliński, Młodości mej stolica: pamiętnik krakowianina z okresu między wojnami", Kraków 1984, poz. 42 (il.)
"Życie Literackie" 1958, č. 33 (il.)
Biogram
Jeho otcom bol známy kritik, maliar a spisovateľ, tvorca tzv. zakopanského štýlu v architektúre, Stanisław Witkiewicz. V rokoch 1905 - 10 nesystematicky študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove u Józefa Mehoffera a u Władysława Ślewińského v Poronine. Cestoval do Talianska, Francúzska a Nemecka. V roku 1914 sa zúčastnil na etnografickej expedícii Bronisława Malinowského do Austrálie, odkiaľ sa po vypuknutí prvej svetovej vojny vrátil do Európy. Jeho raná maliarska tvorba bola ovplyvnená Mladým Poľskom a P. Gauguinom a Wł. Ślewińským. Neskôr dospel k istému druhu expresionizmu. Časom sa v dôsledku teoretických úvah o forme vzdal maľovania. Založil si jednoosobovú "Portrétnu spoločnosť" a obmedzil sa na tvorbu pastelových portrétov, ktoré často vytváral pod vplyvom stimulantov, ktoré mu umožňovali experimentovať s formou. Stanisław Ignacy Witkiewicz napísal 4 romány, viac ako 40 divadelných hier, množstvo článkov a esejí o maliarstve, literatúre, divadle a filozofii. V medzivojnovom období žil prevažne v Zakopanom. Po vypuknutí druhej svetovej vojny utiekol pred Nemcami do východného pohraničia, kde 18. septembra 1939 v obci Jeziory v Polesí spáchal samovraždu.
