Stanisław Wyspiański (1869 Krakov - 1907 tamtiež), Portrét chlapca, 1902.

pastel, papier (typ INGRES s vodoznakom), 42 × 52 cm
signované viazaným monogramom a datované l. d.: "SW 1902".

K dielu je pripojený odborný posudok pani Marty Romanowskej - významnej znalkyne diela Stanisława Wyspiańského, autorky mnohých publikácií o ňom

Proveniencia:
- Kolberga - do roku 1936
- Krakov, zbierka sudcu krajského súdu Wiesława Turowského
- Krakov, zbierka dedičov Wiesława Turowského
- Krakov, súkromná zbierka

"Deti boli pre umelca médiom, prostredníctvom ktorého vstupoval do ríše podvedomia, snov, inej reality."
M. Tomczyk-Maryon, "Wyspiański", Varšava, 2009, s. 216.

"Aká radosť chodiť po meste a kresliť - masa detí sa vždy zbieha - pozerá - robí si poznámky - a bozky pekné - zdravé - s očami zvedavými múdrymi."
S. Wyspiański [in:] "Listy Stanisława Wyspiańskiego do Lucjana Rydla", časť 1-2. Kraków 1979, s. 61


"(...) Bývam na vzdialenom predmestí na pravom brehu Odry v malom domčeku a mám tu taký pokoj, vedľa mňa býva nemecká rodina, kde ma prirodzene každý deň navštevuje masa detí, takže ak som doma, vždy mám pri sebe masu hostí. Prezerajú si všetky moje knihy a kresby a majú z toho veľkú zábavu. Tak som si tu zvykol, že mi je ľúto odísť. Neuveríte, akú radosť mám z toho, že môžem tieto deti stále kresliť."
Z listu Tadeuszovi Stryjeńskému, Wrocław 19.9.1890, [in:] W. Okoń, "Stanisław Wyspiański", Wrocław 2001, s. 61


Spomedzi početných portrétov, ktoré Stanisław Wyspiański namaľoval a nakreslil, patria obrazy detí k najrozpoznateľnejším námetom v jeho umeleckej tvorbe. Detské portréty, obrazy, na ktorých sa k malým modelom pristupuje s osobitnou nehou a pochopením pre svet ich problémov a citlivých stránok, vystupujú v jeho tvorbe osobitným spôsobom. Jednoducho dokazujú umelcovu obdivnú náklonnosť k deťom. Antoni Waśkowski, umelcov príbuzný, vo svojich spomienkach zdôraznil, že Wyspiański "miloval v deťoch nielen model, miloval každú ich myšlienku, každý úsmev a smútok, krik nadšenie a strašný plač, radosť a hrôzu [...] to všetko zrejme vždy pozoroval a zaznamenával do pamäti [...] a túto milovanú a chápanú malú detskú dušu neskôr vždy s radosťou maľoval". (A. Waśkowski, "Z mojich spomienok o Stanisławovi Wyspiańskom", Miejsce Piastowe, 1934) Spočiatku Wyspiański vytváral momentkové portréty detí, ktoré náhodne stretol počas potuliek po Európe, malých divákov, ktorí sledovali skicára. Ale portréty umelcových vlastných detí, detí jeho priateľov alebo náhodných známych sa tešili osobitnému uznaniu, úcte nasledujúcich generácií, ktoré poznali reprodukcie Wyspiańského diel. V tvorbe sú časté aj portréty anonymných modelov.
Všetky tieto portréty, podobne ako "Portrét chlapca" prezentovaný na aukcii, sú namaľované s rovnakou trpezlivosťou a pozornosťou k pózujúcemu dieťaťu a zabezpečili umelcovi nesmrteľnosť. Zachytené v rôznych denných dobách, zamyslené, ospalé, znudené, sediace pri stole alebo zabalené do deky, z profilu alebo en face, stále očarujú svojou prirodzenosťou a priamosťou zobrazenia. Vyvolávajú neobyčajnú atmosféru pokoja a bezpečia a vyvolávajú v divákovi spomienky na šťastné detské roky. V ktorých bezstarostnú existenciu nenarušovali žiadne búrky. Preto ich Wyspiańského portréty dnes vyvolávajú nielen obdiv, ale aj hrejivé emócie. Rok 1902 - rok, v ktorom vznikla prezentovaná kresba - patrí k najlepším vo Wyspiańského tvorbe. Okrem práce na dráme Wyzwolenie, publikovania v časopisoch Krytyka a Czas, bol vymenovaný za docenta na Katedre dekoratívneho a cirkevného umenia na Akadémii výtvarných umení v Krakove, pracoval na vitráži Kazimierza Wielkeho pre wawelskú katedrálu a napokon práve z tohto roku pochádzajú Portréty umelcovej manželky a Helenky, niekoľko kompozícií Materstvo a Maria Raczyńska, ktoré patria k najvýraznejším Wyspiańského maliarskym počinom.