Rozmery: 64 x 48,5 cm (bez rámu)
podpísané, datované a dole vpísané: "[P]1938 VIII | Ignacy Witkiewicz (T.B+E)".
Zdroj:
zbierka Bogumiły Trzaskowskej, Zakopané, 1938 - 2006
zbierka dedičov portrétovaného, Krakov
Literatúra
Postava Bogumiły Trzaskowskej-Kurkowskej a jej portréty od Witkacyho opísané v: Joanna Siedlecka, Mahatma Witkac, Varšava 1992, pododdiel Dama Pikowa, s. 273-276 (2. vydanie, Varšava 1998, s. 190-192 a 3. vydanie, Varšava 2014, s. 228-230)
Stanisław Ignacy Witkiewicz 1885 - 1939, katalóg obrazov, vyd. Irena Jakimowicz, Anna Żakiewicz, Varšava 1990, s. 142, kat. č. 2153
Životopis
Jeho otcom bol známy kritik, maliar a spisovateľ, tvorca tzv. zakopanského štýlu v architektúre, Stanisław Witkiewicz. V rokoch 1905 - 2010 nesystematicky študoval na krakovskej Akadémii výtvarných umení u Józefa Mehoffera a u Władysława Ślewińského v Poronine. Cestoval do Talianska, Francúzska a Nemecka. V roku 1914 sa zúčastnil na etnografickej expedícii Bronisława Malinowského do Austrálie, odkiaľ sa po vypuknutí prvej svetovej vojny vrátil do Európy. Jeho raná maliarska tvorba bola ovplyvnená Mladým Poľskom a P. Gauguinom a Wł. Ślewińským. Neskôr dospel k istému druhu expresionizmu. Časom sa v dôsledku teoretických úvah o forme vzdal maľovania. Založil jednoosobovú "Portrétnu spoločnosť" a obmedzil sa na tvorbu pastelových portrétov, ktoré často vytváral pod vplyvom stimulantov, ktoré mu umožňovali experimentovať s formou. Stanisław Ignacy Witkiewicz napísal 4 romány, viac ako 40 divadelných hier, množstvo článkov a esejí o maliarstve, literatúre, divadle a filozofii. V medzivojnovom období žil prevažne v Zakopanom. Po vypuknutí druhej svetovej vojny utiekol pred Nemcami do východného pohraničia, kde 18. septembra 1939 v obci Jeziory v Polesí spáchal samovraždu.