Stanisław Ignacy WITKIEWICZ - WITKACY (1885-1939), Portrét Wandy Orłowskej, 1935

pastel, papier; 63 x 48 cm (vo svetle rámu);
podpísané l. d.: Ign Witkiewicz, napísané a datované p. d.: 2 (Nπ + NP) + 3pyffko / 1935 II-III;
na zadnej strane väzby papierová vlastnícka nálepka: Portrét / Wanda Orłowska / Majiteľ / Zdzisław Orłowski / Poznaň - ulica Zakręt ... (perom), časť nápisu preškrtnutá a pretlačená modrým atramentom: Julia Michalska / Kasprzaka (guľôčkové pero) a nápis: IGNACY WITKIEWICZ 1935(II-III) / Zofia Januszkiewicz (guľôčkové pero, čierny atrament).

Prvé sformulované pravidlá spoločnosti portrétov Stanisława Ignacyho Witkiewicza vznikli v roku 1925 počas spoločnej výstavy s Tymonom Niesiołowským, usporiadanej v salóne Garlińského vo Varšave (1). Witkacy vtedy v katalógu k výstave, počas ktorej umelec prezentoval len portréty, oznámil, že sa bude v maľbe venovať len tejto tematike, pretože jeho ostatné diela sa netešili očakávanému uznaniu. Witkacy vtedy tiež vyhlásil, že sa v maľbe vzdal teórie čistej formy, čo sa napokon úplne nerealizovalo, pretože, ako upozorňuje Irena Jakimowicz (2) a ako uvádza aktualizovaná verzia Witkacyho predpisov pre Portrétnu spoločnosť z roku 1928 (3), mnohé obrazy vytvorené v Portrétnej spoločnosti možno označiť týmto pojmom. Rozlišoval ich aj sám Stanisław Ignacy Witkiewicz, ktorý menej "zlízané" (4) vyobrazenia označoval signatúrou Witkacy a tie, ktoré sa vyznačovali "peknosťou" (5), označoval plným menom (6). Aj v katalógu varšavskej výstavy sa po prvýkrát objavili typy portrétov, ktoré umelec označil písmenami a uviedol k nim aj stručný popis. Tieto pravidlá boli rozšírené a aktualizované, najmä pokiaľ ide o najnáročnejší typ C, a pribudol aj detský typ, ktorý bol kombináciou dvoch predtým uvedených. Vo Witkacyho obrazoch a teóriách zohrávala nezvyčajnú úlohu aj problematika zrkadla (7), presnejšie, úkon odvrávania v ňom, vytváranie dvojníka osoby, ktorá sa doň pozerá. Sám autor tiež opakovane vytváral vlastné multiplikácie postáv, ktoré sa odhaľovali v hrách alebo prózach (8) .
Predložený pastel zobrazuje portrét Wandy Orłowskej, nie je označený typom písmena, ale dalo by sa predpokladať, že patrí k tým, ktoré umelec označil ako "zlízané" alebo charakterizované "peknosťou", teda A alebo B prípadne E, kde: "Dosiahnutý efekt môže byť celkom rovnaký ako výsledok typov A a B - odlišná je cesta, ktorou sa k nemu dospelo, ako aj samotný spôsob prevedenia, ktorý sa môže líšiť" (9). Witkacyho autorské značky v skladbe oznamujú len to, že v posledných dvoch dňoch pred začatím práce neužil alkohol ani tabak (10), len sa dá predpokladať, že si v priebehu práce vzal "pyfko".
Na obraze Stanisława Ignacyho Witkiewicza je doteraz neznámy portrét Wandy Orłowskej, manželky majora Zdzisława Orłowského, obyvateľa vily na ulici Zakręt v Poznani (11). V publikácii Piotra Kordubu a Aleksandry Paradowskej "O starom Grunwalde. Domy a ich obyvatelia" (12) boli zaradené a reprodukované ďalšie dva portréty poznaňskej dámy z rokov 1930 a 1935, označené ako B a B+E, ktoré neboli zahrnuté do umelcovho diela, zostaveného Irenou Jakimowicz a Annou Żakiewicz. Autorky publikácie tiež charakterizovali portrétovanú dámu, ktorá často navštevovala Zakopané, ako pohľadnú ženu zaujímajúcu sa o výtvarné umenie: "Wanda Orłowska sa vyznačovala mimoriadnou triedou a neobyčajnou krásou. Hovorí sa, že keď prišla do Zakopaného, Stanisław Ignacy Witkiewicz stál vo dverách jedálne penziónu, v ktorom bola ubytovaná, a ostentatívne na ňu hľadel. Niekoľkokrát ju portrétoval. Bolo to preňho nielen potešenie, ale aj istý príjem. Major ochotne platil za portréty svojej krásnej manželky. A tak ju portrétoval nielen Witkacy. Je známe, že pózovala aj maliarovi z Poznane Kazimierzovi Jasnochovi a že Orłowski priviedol známeho umelca Rudolfa Krzyżaka zo Zakopaného, aby namaľoval jej celkový obraz" (13).
Wanda Orłowská zdedila aj zbierku umeleckých diel po svojom prvom manželovi Bogdanovi Rajewskom, bankárovi. Žiaľ, vojnová vrava prinútila manželov Orłowských na prahu druhej svetovej vojny opustiť krajinu. Zbierka obrazov Orlowskej bola prevezená do Minska Mazowieckého, kde mala bezpečne prežiť vojenský konflikt; žiaľ, počas okupácie bola zbierka prevezená do Varšavy a počas povstania spálená (14). O to väčšiu pozornosť zberateľov a historikov umenia si preto zaslúži portrét Wandy Orłowskej od Witkacyho, ktorý sa ako jedno z mála diel pochádzajúcich pravdepodobne zo zbierky manželov Orłowských zachoval do 21. storočia.

1/. Zdroj: http://www.witkacy.hg.pl/firma/firma.htm, prístup 25. 1. 2022.
2/. Irena Jakimowicz, Anna Żakiewicz, Stanisław Ignacy Witkiewicz 1885-1939. Katalog dzieł malarskich, Warszawa 1990, s. 14.
3/. Zdroj: http://www.witkacy.hg.pl/firma/regul.htm, prístup 25. 1. 2022.
4/. zdroj slov za Witkacy: zdroj: http://www.witkacy.hg.pl/firma/regul.htm, prístup 25.01.2022.
5/. Zdroj slov po Witkacy: zdroj: http://www.witkacy.hg.pl/firma/regul.htm, dostupnosť: 25.01.2022.
6/. Irena Jakimowicz, Anna Żakiewicz, Stanisław Ignacy Witkiewicz 1885-1939. Katalog dzieł malarskich, Warszawa 1990, s. 12.
7/. Irena Jakimowicz, Anna Żakiewicz, Stanisław Ignacy Witkiewicz 1885-1939. Katalog dzieł malarskich, Warszawa 1990, s. 12.
8/. Irena Jakimowicz, Anna Żakiewicz, Stanisław Ignacy Witkiewicz 1885-1939. Katalog dzieł malarskich, Warszawa 1990, s. 12.
9/. Slová podľa Witkacyho: zdroj: http://www.witkacy.hg.pl/firma/regul.htm, prístup 25. 1. 2022.
10/. zdroj: https://www.muzeum.slupsk.pl/index.php/witkacy/skroty, dostupnosť 25.01.2022.
11/. Piotr Korduba, Aleksandra Paradowska, Na starym Grunwaldzie. Domy a ich obyvatelia, Poznaň 2012, s. 112-117.
12/. Piotr Korduba, Aleksandra Paradowska, Na starym Grunwaldzie. Domy a ich obyvatelia, Poznaň 2012, s. 112, 114.
13/. Piotr Korduba, Aleksandra Paradowska, Na starym Grunwaldzie. Domy a ich obyvatelia, Poznaň 2012, s. 112
14/. Piotr Korduba, Aleksandra Paradowska, Na starym Grunwaldzie. Domy a ich obyvatelia, Poznań 2012, s. 117.